umiestnená olovená záťaž sa nazýva najčastejšie koncové olovo. Môže byť guľovitého tvaru alebo slzy, do súdnejších vôd sa skôr používajú olovené záťaže ploché, ktoré nemajú tendenciu kotúľať sa ťahom prúdu po dne a zotrvajú na mieste, kam sme ich nahodili. Pre upevnenie týchto záťaží na koniec vlasca alebo šnúry slúži očko na konci záťaže, lepším riešením je ale obratlík alebo zapínacia karabínka s obratlíkom.
Obratlík zabráni totiž krúteniu vlasca či šnúry a karabínka urýchli a uľahčí manipuláciu s nástrahou, čo oceníme najmä za šera alebo v mrazivom počasí. Olovo svojou sivou farbou nepôsobí na väčšine podkladov rušivo, v ponuke sa objavujú ale aj farbené záťaže. Ak nechceme riskovať odtrhnutie celej zostavy, môžeme koncovú záťaž upevniť na slabší nadväzec, v prípade "nedobytnej" vážky stratíme len kúsok náväzca a koncovú záťaž. Pomerne veľkej obľuby sa medzi rybármi dočkali aj odopínateľné záťaže v tvare pyramídy. Na koncovú záťaž môžeme natlačiť aj kŕmnu zmes a súčasne tak vnadiť, niektoré záťaže majú kvôli tomu špeciálne zárezy, aby kŕmenie dobre držalo a prečkalo nahodenie. Aj mnohé kŕmidlá najrôznejších typov sú vyrábané rovno v kombinácii so záťažou, potom už teda žiadnu ďalšiu záťaž do montáže pridávať nemusíme.